V akých najhorších podmienkach ste pracovali?
Či už fyzicky alebo mentálne? A čo bola posledná kvapka pred podaním výpovede?
V obchode s textilom, kde kolegyňa (majitelova sesternica) brala z kasy peniaze a brala novinky zadarmo a my sme sa jej na to museli skladať. A keď som sa ozvala, na druhý deň som dostala výpoveď v skúšobnej dobe. 🤔 To bolo pre mňa najhoršia skúsenosť. Odvtedy len dobre kolegyne a šéfovia. 🙃
Sikana a separavia od ostatnych kolegyn a kolegov mojou veducou
Ked som po potrate prisla do prace, manazerka si vsimla razitka z gynekologie a kedze si myslela, ze som tehotna, nejak zo mna vypacila, co sa stalo. Jej odpoved bola nieco v zmysle, ze to bola najlepsia vec co sa mi v mojej kariere stala, ze ma videla ako teamleaderku, ze aspon 5 rokov si nepraje, aby som otehotnela... Len tak som som cumela a v ten mesiac dala vypoved.
Kazdopadne, toto bola v danej firme len posledna kvapka ( zakaz cerpat dovolenku a paragrafy, pokial nie je splneny target, pokial ste boli chory a nedali ste ciel, tak zdrba na poradach, KPI upravujuce sa tak, aby ste ten ciel nedali- mne ako juniorke dali KPI seniora, aby mi nemuseli vyplacat odmeny...). A k tomu manazerka a riaditel narcista.
V dalsej firme mi dali vyrazne vyssi plat, vazili si moj nazor, v rozumnej miere sa dalo dohodnut na vsetkom 🙂. Som rada, ze z predchadzajucej firmy som odisla.
Jedno z najhorších bolo to, kde mi sľubovali od budúceho mesiaca 2000 v čistom, ale keďže ten "budúci mesiac" sa akosi furt podozrivo posúval a nakoniec neplatili ani odvody z minimálnej mzdy, tak som sa jedného krásneho slnečného dňa zdvihol a odišiel bez slova, pričom som za sebou zanechal nedokončenú robotu, nech sa trápia.
Práca v administratíve vo vynikajúcej firme, kde keď som chcela použiť k práci tlačiareň či kopírku mala som si z domu nosiť papier, potrebovala som vypisovať isté tlačivá kupovať za vlastné dokonca aj papierový filter do kávovaru, séfka drbala za všetko, gastrače nehrozili, pri pécku na celý deň zaplatili polku, druhú polku nie. (Jednu nedrbala neskôr som sa dozvedela že tá kupovala cigarety pre séfku z vlastných). Raz mi dali upratať starý zaprášený sklad, darmo som séfke povedala, že má alergiku. Dostala som automaticky záchvat, dala má vyprevadiť pred firmu a kľudne som mohla tam skapať keby cudzí ľudia nezávislí sanitku. Dali má na maródku. Keďže PNka patrila medzi hlavné hriechy tak som tam skončila v skúšobnej dobe.
Kde som bola prijatá ako administratívna zamestnankyňa a bol to len poskok, v tej budove bol len sam sef, ziadni zamestnanci. A musela som mu variť..spravte mi palacinky, praženicu. A chodil tam vyzierat aj jeho brat nenazraty. A trval na tom nech nikomu nehovorím ze sme tam sami a to ze mu varim ze si to nezela. Nic ine sa tam vdaka bohu nedialo, po týždni som dala vypoved on ju roztrhol a priniesol jeho výpoveď voči mne . Zdrhala som
ked som este ako studentka robila pracu so zmluvou na dohodu ktoru robia ludia na fulltime. a sef nas nazyval p...ami z dlhej chvile. ale kazdopadne vdaka tejto pracovnej slusenosti viem ocenit dobreho zamastnavatela
Ako pomocna sila v kuchyni.hrozne teplo kvantum roboty obrovske hrnce nekonecno riadu namysleni kuchati vupatlani casnici a sef idiot..
Keď som robil obhliadku poškodenej časti reaktora. 2 týždne po odstavení chladol kým sa dalo ísť dnu, ale aj tak tam bolo horúco ako v pekle. Nedalo sa tam vydržať dlhšie ako 2-4 minúty v kuse, tak som tam vstupoval niekoľkokrát za sebou. Dnu sa vstupovalo plazením cez potrubie, celý čas som bol pripnutý na lane a vonku čakali požiarnici ktorí ma mali za to lano vytiahnuť kebyže sa prestanem hlásiť. A keďže v tej časti prebiehala nejaká chemická reakcia, tak všetko bolo pokryté takým červeným práškom, takže aj ja som bol celý červený keď som vychádzal a samozrejme som ešte týždeň vykašliaval červené niečo. Skvelá práca...
V budove bez kurenia to bolo drsne. Obcas nam prikurili pieckou. Ked prisla vacsia zima tak sme nemohli pouzivat hajzle lebo zamrzli. Vtedy som odisla. Ale najhoršie co som v praci zazila bola sikana. A zažila som toho dost 😁
@yosi 😱
neuveritelne zazitky 🤦 nechápem inak tých šéfov, potrebujú človeka, ale správajú sa k nemu tak, že odíde. To im nedochádza?
keď som chvíľu bola nezamestnaná, nevedela som si nájsť prácu, zlanárila ma kamarátka pracovať pre poisťovaciu agentúru, kde kolegyne pracovali už pár rokov a mali svoju bohatú základňu, ktorá im "sypala" peniaze každý mesiac... rôzne večierky, teambuildingy, dovolenky, stoly plné alkoholu, jedla, falošné kamarátstva...denne na mňa tlačili, aby som zháňala nových klientov, čo sa mi vôbec nedarilo, alebo ma poslali kade ľahšie, alebo som nemala tú odvahu ich presviedčať na produkty ... šéfka mi vyvolávala pomaly každú hodinu, aj počas víkendu, či som už niekoho našla, až som jej napísala mail a nikdy už neprišla ... všetky tie večierky , chľasty, zábavy hradia samotní poistenci, ani o tom netušia ... reči typu "no dnes som jednu presvedčil, mám zarobené na celý deň a môžem oddychovať" boli na dennom poriadku...dlho mi trvalo, kým som sa spamätala, ako to chodí
Podla mna najcennejsie na zamestnancovi nie je dosiahnute vzdelanie, ci okamzite skusenosti (vsetko sa da naucit, ked sa chce z oboch stran), ani okamzita vykonnost (po case sa zapracuje), ale ochota pracovat a najma lojalnost. Ale to chce od zamestnavatela, aby sa k zamestnancovi patricne spraval (a nemyslim tym ihned vysoku vyplatu - taki ludia lojalni nebudu, odidu inam za vyssim platom). Tak ako kvalita zivota rozhodne nie je LEN o peniazoch, tak aj kvalita pracovneho vztahu nie je LEN o vyske vyplaty. Ale samozrejme aj zamestnanec by si mal dobreho zamestnavatela vazit (aj ked by mozno inde zarobil viac, ale mozno za cenu...) a byt lojalny.
Práca bez obednej pauzy, vraj som povinná poskytnúť zdravotnú starostlivosť (pracujem v zdravotníctve)
Práca v krčme medzi alkoholikmi, príchod do prace pred 7 a odchod pol 11 večer a takto aj tri dni za sebou a sama na celu krčmu 🤣 19 rokov som mala 😆
Ja som pred pár rokmi pracovala na dohodu v škôlke ako kuchárka. Pár dní predtým než som tam nastúpila sa presťahovali do nových priestorov. Od prvého dňa ma kopal elektrický sporák, ale záhadne, keď k nemu prišiel niekto iný, bol v pohode (myslím, že mali pocit, že si vymýšľam), ale konečne asi po dvoch týždňoch kopol aj riaditeľku. Vtedy mi dovolila pozháňať nejakého elektrikára, aby sa na to pozrel. Zistilo sa, že niekto veľmi šikovný dal predlžovačku kde bol zapojený sporák tak nešťastne, že do zásuvky počas umývania riadu tiekla voda 🙈 bola som tam kuchárkou, ktorá pre cca 25 detí + 5 dospelých ľudí mala uvariť polievku aj hlavné jedlo za 2 hodiny a keďže som to nestíhala robila som "zadarmo" ďalšie 2-3 hodiny. Piatky boli múčne, tak som mala za úlohu byť kreatívna a deťom som vymýšľala napríklad sopku s lávou (parená buchta posypaná kakaom a láva z jahodového pyré), pečené buchty (v tvare hlavy prasiatka), do polievok som zeleninu vykrajovala malými vykrajovačkami v tvare kvietkov, hviezdičiek, srdiečok atď.. Vydržala som tam pol roka, pretože pani riaditeľka chcela aby som pracovala aj keď som mala zápal pľúc 💪 vtedy som odtiaľ odišla.
Na slovenskej vysokej skole na odbornej pozicii. Toxicke prostredie, nizky plat, nadriadeni ocakavaju, ze budete robit 12+ hodin denne, lebo oni tiez tak zacinali, lebo veda je zivot. Teraz samozrejme nadriadeni maju ludi pod sebou, co robia za nich, preto si dojdu o 10, oducia jednu hodinu a odidu o 14. A kedze ste na spodku tejto pyramidy, nic nedokazete ani zmenit.
Pre mňa najhoršia bola práca vo viacerých menších firmách, kde boli majitelia manželia. Väčšinou jeden yebnutejší ako druhý alebo jeden šikanista a druhý obeť. Príšerné scény, nadávky, správanie pod úroveň, ale mali peniaze a všade im lízali zadky.
Vyvolávanie na súkromné čislo cez víkendy, šéf asi pod vplyvom a preberanie toho, čo budeme robiť cez týždeň.
Žiadne gastráče ani obedy, nekonečný údiv keď sme ich informovali, že to treba. Zrazu aj oni si začali brávať obedy...
Ked som nastupila ako uctovnik do americkeho korpu, len mi na pohovore zabudli povedať, že tam prebehla masová rebelia a cely uctovny tim dal výpoveď a nemá ma kto zaucit, je treba spravit mesacnu uzavierku a nikoho nezaujimalo, ze sap vidim prvy krat v zivote...vtedy som prvý krát v praci plakala. Za rok som sa s tym vyrovnala, sap sa naucila sama cez google a youtube a v podstate fungovala sama na celu firmu lebo sa nedarilo najst dalsieho blazna...a ked bolo ako tak dobre zrazu prisla poziadavka robit uctovnictvo pre talianov a zase bez skolenia nicoho a ked som sa raz prichytila ako prekladam talianske danove zakony cez translator povedala som si staci...ked som kolegynu z ineho odd. pred odchodom zaucala do prace tak plakala...nikto z nich nevedel co robim vsetko...a sef? Ked som mu povedala, ze mam napln prace hlavneho uctovnika a teda chcem to mat aj na papieri, odpoved bola, ze nie...lebo sa neviem správať 🧐
AUTOR to zamestnanie čo opisuješ mi nápadne pripomína to, kde mi sľubovali tých 2000 v čistom. Že benefit od firmy, obedy zadarmo, po dvoch mesiacoch si to kompletne stiahli z výplat zamestnancov, čo im tam ešte zostali, vo vedení firmy pár, ktorý keď sa pohádal, tak lietali nože... No iná psychiatria 😂
Keď prišiel za mnou riaditeľ -majiteľ, aby som mu umyla jeho Mercedes. Keď som odchádzala,tak mi prišiel povedať,aby som si nemyslela,že mi v Bratislave mi budú padať pečené holuby,lebo tam je ekonomika vysoká. Jeho celoslovensky známa firma o pár rokov skrachovala a ja som v Bratislave 20r🤷🏻♀️
@bennn a firma doprastav tunely vŕtať, mosty stavať, fučí na teba, v zime v lete v horúčave, v daždi, vetri, práce vo výškach... Alebo betonárky, paneláreň v Seredi... A ešte keď som videl v TV že v U.S.Steel pri peciach v hrubom ochrannom oblečení, pece tavia 2000 C° a musia byť pri nich, tak som si povedeal že aj horšie existuje ako baňa a stavba.
Keď niekto bude fňukať akú má hroznú prácu, pošli ho robiť na stavbu. Viac frflať nebude. Vieš ako sa čudovali keď som došiel do SBS alebo fabriky a vravel som že super robota? Som si pomyslel, vy ste sa nemuselu boriť blate, daždi, fujavici, keď sa divíte.
Tak tak. Keď pôjdete autom naprieč krajinou a uvidíte rozostavané mosty, tunely, spomente si aj na tých ludí čo tam pracujú...
A v akých podmienkach hlavne.
Obdivujem ludí čo postavili hvezdáreň na Lomničáku a tie lanovky na tie najvyššie vrchy... Čo to bolo námahy v takom teréne to tam dostať tie obrovské stožiare, natiahnúť ocelové laná a nanosiť materiál na tak velkú budovu.
Všetko museli ručne, tam sa nedostanú autá, domiešavače, žeriavy... Iba ludská drina. Ako v Egypte pyramídy. Všetko tam museli na vlastných pleciach vytiahnúť.
Keď som robila v nonstop potravinách nočné a furt, keď som robila ja, tak vznikla nejaká bitka. Posledná kvapka bola keď som po hube dostala ja, keď som sa ich snazila zastaviť.
Baňa Nováky, tma, prach, špina, hnus, zlí ludia...